Odborník Karas vysvetľuje, ako môžu tri covidy ovplyvniť Sagana na Tour: Je to brutálny nezmar, no toto neradno podceňovať

11.7.2022 |

Článok bol publikovaný 5. júla 2022 na webe DenníkN (www.dennikn.sk). Autor článku: Zoran Boškovič

Peter Sagan jazdí na Tour de France 2022 po zložitej sezóne poznačenej zraneniami aj koronavírusom. Jeho najvýraznejším úspechom je preto „iba“ etapové prvenstvo na Okolo Švajčiarska a titul majstra Slovenska.

Môže s niečím takým na Tour uspieť a aspoň sa priblížiť k víťazstvám z ostatných rokov? „Peter je brutálny nezmar,“ hovorí v rozhovore pre Denník N cyklistický odborník Juraj Karas.

Karas je cyklistickým trénerom a diagnostikom a aktuálne vedie prvý kontinentálny MTB tím na Slovensku – PROefekt Across CST team.

V rozhovore odpovedal aj na to:

• ako telo Petra Sagana môža zareagovať na trojnásobné ochorenie covidu;
• ako môže aj ukončiť kariéru;
• ako sa prispôsobili cyklistickí tréneri novej realite spojenej s covidom;
• aký energetický výdaj majú vrcholoví cyklisti v náročných etapách;
• aká záťaž je pre reakreačných cyklistov správna.

Aký vplyv má koronavírus na telo športovca – v našom prípade cyklistu?

Ukazuje sa, že postcovidový syndróm existuje a jeho vplyv je celkom významný. A platí to pre cyklistov, vytrvalostných športovcov, ale aj bežných ľudí. Vzhľadom na to, že cyklistika je veľmi náročný vytrvalostný šport, jeho účinky sa prejavia silnejšie, prípadne rýchlejšie ako u iného – povedzme ľahšieho športu. Keďže covid je stále pomerne nová vec, stále sa presne nevie, čo všetko za tým je.

Čo aktuálne vieme povedať?

Covid je taký prefíkaný vírus, že zaútočí na najslabšie články tela, prípadne zvýrazní zdravotné problémy človeka. Prejavia sa problémy na tých štruktúrach či orgánoch, na ktorých by sa prejavili neskôr, alebo sa neprejavili vôbec. Odporúča sa preto dodržať pomerne dlhý čas netrénovania alebo ľahšieho trénovania po jeho prekonaní. A čím viackrát ho daný športovec dostal, tým viac ho môže oslabovať. Na boj s vírusom sa totiž minie veľmi veľa energetických zásob tela, takže sa s ním musí energeticky vysporiadať. A táto energia potom športovcovi na intenzívnejší tréning chýba.

Peter Sagan bol pozitívne testovaný na Okolo Švajčiarska tretíkrát, pár dní po tom však vyhral titul majstra Slovenska a štartuje na Tour. 

On sám vyhlásil, že mu nič nebolo. Ak mu naozaj len test zle ukázal hodnoty, je to fajn. Tour de France potom môže zvládnuť, a to spôsobom, vďaka ktorému mu bude rásť výkonnosť z etapy na etapu. Ak však koronavírus skutočne znovu mal, aj keď bez príznakov, môže tam nastať problém, ktorý sa nabaľuje. A to, že covid už mal trikrát, ukazuje, že jeho organizmus nie je úplne v pohode.

Je možné, aby Sagan, 32-ročný cyklista po troch covidoch, prišiel na Tour a pretekal ako v minulosti?

Peter je brutálny nezmar, neskutočný talent a je neuveriteľné, čo dokázalo jeho telo. Je známe, že bol na sústredení a iní športovci dbali oveľa viac na prípravu a životosprávu. On na to, ľudovo povedané, kašľal, a porazil všetkých. Neporazil ich však len technikou, v ktorej je skvelý, ale aj na hrubú výkonnosť. Je preto možné, že nás prekvapí zaujímavým výsledkom.

Na druhej strane, aj keby covid trikrát nemal – s ohľadom na jeho životosprávu a možno v ostatnom čase menšie nasadenie -, predčili by ho mladí skvelí jazdci, ktorých je v pelotóne aktuálne veľa. S nimi už nedokáže úplne držať krok. Cestná cyklistika je však krásna. Sú etapy, ktoré nie sú také výkonnostne náročné a kľúčovú úlohu zohráva pretekársky um, takže slabší môže poraziť silnejšieho. A to je Saganov priestor.

Môže podobný trojnásobný covid aj ukončiť kariéru športovca?

Určite, môže. Možno nie primárne len koronavírus, ale fakt, že jazdca psychicky tak demotivuje, že ide neustále pod svoje možnosti a nestotožní sa s potrebou neustále voľne trénovať či obmedzovať pretekanie. Prípadne je netrpezlivý a ide do toho naplno, aj keď by nemal, a vráti sa mu to. Potom si skrátka povie, že končí.

Peter Sagan je nezmar, na Tour môže jeho výkonnosť stúpať, vraví Juraj Karas. Zdroj – Miroslav Nôta

Prispôsobili sa tejto novej realite aj fitnes tréneri, fyzioterapeuti a ďalší odborníci zodpovedajúci za rekonvalescenciu a prípravu športovcov?

Je to úplná novinka, takže sa to učia za behu. Podľa mojich informácií to závisí od tímu. V niektorých tímoch športovcov vôbec neriešia. Dajú im výplatu a chcú vidieť výsledky. Tieto svoje zdravotné a trénerské veci si každý cyklista rieši po svojom a je postavený do pozície, aby si sám našiel odborníka, s ktorým to bude riešiť. Potom sú tu aj tímy, ktoré sa to snažia riešiť komplexne a tímovo.

Tak by to malo byť. Nie je to len o tom, že cyklistu prezrie všeobecný lekár, či má dýchacie parametre v poriadku, dôležitý je kompletný krvný rozbor. Tieto parametre by mali byť zmapované aj pred covidom, a tým môže dôjsť k porovnávaniu a analýze zmien. Následne podľa toho môže pristupovať k tréningu a suplementácii, aby sa organizmus dostal energeticky tam, kde bol pred ochorením. Až potom môže začať s ťažkým tréningom.

Najlepšími cyklistami v súčasnosti sú Primož Roglič a Tadej Pogačar, pričom druhý menovaný dvakrát po sebe ovládol Tour. Sú to extrémne všestranní jazdci a ich cyklistika zrazu vyzerá jednoducho. O akých energetických výdajoch hovoríme v najťažších etapách? 

V ťažkých etapách je to 5- až 6-tisíc kalórií za približne 5 až 7 hodín. Ich výhodou je, že v ľahších etapách dokážu energiu výrazne ušetriť, čo je výsledkom toho, že majú výkonnostnú úroveň posunutú veľmi vysoko.

Konkrétne?

Keď idú v balíku, dokážu ísť na 2 000 či 2 500 kalórií. Priemerne pracujú na 60 % z maxima. Keď ide rekreačný cyklista na dve hodiny na cestu, tak je to pre neho náročnejšie ako pre nich rovinatá etapa na Tour de France. Vrcholoví cyklisti vtedy skrátka regenerujú.

Vieme to porovnať s inými extrémne náročnými športmi?

Napríklad Ironman (jeden zo série dlhých triatlonov – pozn. red.) je ešte dlhší, trvá 9 až 11 hodín, teda v podstate dvakrát viac ako jedna etapa na Tour. Športovci vydajú ešte približne o tisíc až dvetisíc kalórií viac.

Cyklistika je však fyziologicky kráľovský šport preto, lebo človek v nej ide chvíľku maximálne anaeróbne, následne úplne v poriadku aeróbne. Ide vo všetkých energetických pásmach. V Ironmane si nastavíte jedno tempo, v ktorom tých 9 až 10 hodín pracujete, čo je menej stresujúcejšie a energeticky úspornejšie.

Po etapách vidíme, ako si jazdci sadnú na ďalšiu hodinu či dve na stacionárny bicykel. Čo by sa stalo, keby toto cvičenie neabsolvovali?

Je to od prípadu k prípadu, niekto to príliš nepotrebuje a nepraktizuje. Pri voľnom pedálovaní na trenažéroch rýchlejšie odbúravajú kyselinu mliečnu, psychicky sa upokoja a pritom si dávajú „recovery drink“ – ľahko stráviteľné proteíny, vďaka ktorým ich doplnia do svalov rýchlejšie, ako keby si len sadli do autobusu. V tomto prípade by som povedal jednu zaujímavosť – po etapách, v ktorých lídrov celkového poradia čaká na ďalší deň ešte časovka, volia na vyjazdenie do trenažérov svoje časovkárske bicykle.

V čom je rozdiel?

Majú iný posed. Využívajú tento priestor, aby pripravili svaly pracovať v aerodynamickej pozícii. Vidno to bolo u Richarda Carapaza na Gire, ktorý zvolil na vyjazdenie po etape svoj časovkársky špeciál dokonca viac dní. Vedel totiž, že preteky sa rozhodnú v časovke, a preto sa snažil využiť 20 až 30 minút po etape, aby sa na to pripravil aj touto formou.

Spomínali ste aj stravu a živiny. Čo je v nej kľúčové? Môže sa medzi cyklistami vyskytnúť nezdravá strava?

Tá počas pretekov nemá miesto v jedálničku, možno mimo nich. V podstate na to nie je dôvod. Prečo si spomaľovať trávenie? Jazdci potrebujú, aby strava cez nich ľahko prechádzala. Aby nezaťažili a nespomalili trávenie, živiny putovali krvou do svalov a zvyšok stolicou vyšiel von. Kolobeh je kľúčový. Alfou a omegou sú však prirodzené potraviny.

Napríklad?

Ukazuje sa, že dať si kilo cestovín už nie je cesta. Jazdci musia zohľadniť, koľko energie spálili počas etapy a či si majú dať 200 alebo 300 gramov cestovín. Keby si cyklista dal o 100 gramov viac cestovín (alebo kuskusu, ryže či zemiakov – pozn. red.), ako jeho telo potrebuje, zaprace si žalúdok, v ktorom mohlo byť napríklad miesto pre viac bielkovín. Jazdec by mal myslieť na to, že potrebuje približne 1,5 gramu bielkovín na kilogram jeho hmotnosti za deň.

Nezabúdajme, že každú hodinu jazdy odchádza ďalších 12 gramov. Je to už celkom slušná dávka bielkovín, ktoré by mal každý deň doplniť. Práve s nimi môže byť najväčší problém, pretože sa trávia ťažšie ako sacharidy. Nemožno zabudnúť ani na tuky, pričom v ich prípade to závisí od športovca. Niekomu vyhovuje strava založená viac na tukoch a bielkovinách, sacharidov toľko nepotrebuje. Iní to majú zase naopak. Napríklad pri Chrisovi Froomovi bolo známe, že sa na to naučil a vyhovovalo mu to.

Pozrel som si jazdy Tadeja Pogačara na Strave pred Tour. Počas svojich tréningových jázd mal v kadencii priemerne hodnotu 90 RPM (počet otáčok za minútu – pozn. red.). Rekreační jazdci by nemali ísť nad 80, stráca sa tam totiž už efektivita pohybu. O čo presne v tomto ukazovateli ide?

Pri vyššej kadencii nad 80 RPM stačí na požadovaný produkovaný výkon vynaložiť menej svalovej sily, ale naopak, o niečo viac sa zapojí srdcovo-cievny systém. Sval teda pracuje pod menším odporom, no vo vyššej frekvencii. Výsledkom je, že sval takto môže vydržať dlhšie a výkonnejšie pracovať. Treba ho to však naučiť. Na druhej strane je to stresujúcejšie pre srdcovo-cievny systém.

Naopak, nižšia kadencia medzi 70 až 80 RPM je komfortnejšia, pokiaľ nejdete na limite, teda pre tzv. hobby jazdcov. Takisto odpustí nevyladenú techniku šliapania. Ísť nižšou je preto komfortnejšie a pre hobby jazdcov to môže byť prijateľnejšia možnosť. Rovnako platí, že optimálna kadencia sa pri jazdcoch líši.

Akú úlohu v tom zohráva technika šliapania?

Celkom významnú. Profesionálny cyklista správne rozkladá sily do pedálu počas celej 360-stupňovej záberovej obrátky. To neznamená, že pedál tlačí aj ťahá, to je práve nesprávna dogma. On pedál ťahá, no aj cez fázu mŕtveho bodu (6 hodín). Po jeho prekonaní prestáva ťahať a sval začína relaxovať, lebo vtedy sa už zapája druhá noha. Keď má jazdec vyladenú techniku šliapania a vytrénovaný srdcovo-cievny systém, dokáže ísť vyššou kadenciou aj v stúpaniach.

Vďaka tomu jeho svaly dokážu pracovať v požadovanom výkone aj po pár hodinách. Napríklad v závere etapy sú oddýchnutejšie a dokáže podať vyšší výkon. Týmto bol známy Lance Armstrong, ktorý mával hodnoty až k 100 RPM. Ale napríklad aj Chris Froome, ktorý je na Tour aj tento rok.