Dizertačná práca
25.3.2013 |
Necelé tri roky som pracoval na projekte s názvom Parametre aeróbnych a anaeróbnych schopností ako ukazovatele odozvy na tréningové zaťaženie cyklistov. Dňa 28.8. o 9:00 hod. mám dôležitý štart sezóny, v ktorom budem práve tento projekt ako dizertačnú prácu obhajovať. Ak nespadnem, a dôjdem do cieľa bez výraznej časovej straty, mal by mi byť udelený vedecko - akademický titul PhD.
Cieľom práce bolo rozšíriť poznatky o hodnotení krátkodobej odozvy na rôzne formy tréningového zaťaženia. Dvadsať výkonnostných cyklistov absolvovalo dva rozdielne typy zaťaženia (intenzívne aeróbne na úrovni anaeróbneho prahu a intenzívne intervalové anaeróbne). Po každom z nich sme opakovane (bezprostredne po a nasledujúci deň) sledovali parametre aeróbnej a anaeróbnej výkonnosti. Výsledky ukázali, že aeróbny parameter (priemerná srdcová frekvencia počas 10 minútového submaximálneho zaťaženia na úrovni aeróbneho prahu) a anaeróbny parameter 1 v laboratórnych podmienkach (maximálny anaeróbny výkon) objektívne nevypovedajú o stupni únavy bezprostredne po, ani na druhý deň, po oboch typoch zaťaženia. Ani anaeróbny parameter 2 (laktát v krvi nameraný 7 minút po teste maximálneho anaeróbneho výkonu) nevypovedá o stupni únavy bezprostredne po oboch typoch zaťaženia. Na druhej strane, anaeróbny parameter 2, meraný na druhý deň po oboch typoch zaťaženia vypovedá o stupni únavy. Anaeróbny parameter 1 v terénnych podmienkach vypovedá o stupni únavy bezprostredne po, a tiež na druhý deň po oboch typoch zaťaženia. Test maximálneho anaeróbneho výkonu (anaeróbny parameter 1 a 2) ako ukazovateľa akútnej únavy na druhý deň po aeróbnom i anaeróbnom tréningu môže spresniť dávkovanie objemu a intenzity nasledujúceho tréningového zaťaženia a prispeje k zvýšeniu účinnosti športovej prípravy v cyklistike.
